Čo s prírodovedným predmetom?

Stala sa však chyba. Pri testoch z matematiky sa jej dopustil úradník Štátneho pedagogického ústavu, pričom v tom momente akoby dostali za pravdu všetci tí, ktorí hovorili o nepripravenosti celej novej koncepcie maturitnej skúšky. A pritom to všetko mohlo dopadnúť inak.

V každom prípade, opakovanie testov z matematiky sa stalo vhodnou zámienkou na rozpútanie protestov namierených aj proti piatemu prírodovednému predmetu začínajúc a zákonom o študentských pôžičkách končiac. Naozaj netuším, čo také prevratné naša porevolučná generácia už dokázala, keďže aj minimálne siahnutie na naše pohodlie sú niektorí ochotní odmeniť napochodovaním do ulíc a protestovaním; vďaka nešťastnej zámienke radšej hneď proti všetkému a to tými najzvrátenejšími formami. 

Mňa maturita čaká o rok a priznám sa, takisto sa nemôžem akosi zmieriť s tým, že v školstve sa na to ide takpovediac z opačnej strany. Od maturít. Môžeme len predpokladať, že až teraz príde na rad redukcia osnov, resp. ich úplné zrušenie či liberalizácia trhu s učebnicami. Učitelia by možno uvítali triedne knihy s riadne očíslovanými stranami...

Rovnako som sa nevedel zmieriť s prírodovedným predmetom. Z akých dôvodov ho tam len pridali? Nedávno som sa však na tento problém konečne prestal pozerať ako na nutné zlo. Ak sa totiž bližšie pozrieme na vybranú skupinu predmetov, nachádzajú sa medzi nimi matematika, informatika, biológia, chémia a fyzika. Z toho dôvodu sa zrazu prírodovedný predmet stal výzvou. Prepánajána, veď taká maturita z matematiky či informatiky nie je ničím iným, len skúškou z logiky. Biológiu či chémiu si zas môžu vybrať tí, ktorí sa radi učia naspamäť... ak to takýmto spôsobom zvládali celé štyri roky, hoci látke nie vždy celkom rozumeli, jeden predmet na maturitách nemôže byť predsa väčším problémom, bude to len akási maturita z maturity.

Takže odteraz už žiadny prírodovedný predmet (ó, ako nepekne to len znie!). Hovorme radšej o maturite z logiky na jednej strane a o maturite z “naučenia sa čo najviac informácií za čo najkratší čas” na druhej strane. A snáď mi vysokoškoláci dajú zapravdu, že v budúcnosti sa pravdepodobne nevyhneme ani jednému ani druhému! Myslím, že školstvo začína pomaly chápať výzvy dnešnej doby :-)